Sobota, 7. Únor 2015

Osobnost – Jack Cole

Cole jako bývalý policista na základě vlastní zkušenosti tvrdí, že válka proti drogám je vlastně válka proti lidem. Jediný způsob, kterým se podle LEAPu dá drogová situace zlepšit je legalizace a regulace drog.

Ethel-JackCole-Shaleen

O legalizační snaze bývalých policistů, soudců a dozorců hovořil se zakladatelem a výkonným ředitelem organizace LEAP, Jackem A. Colem, náš slovenský redaktor Hanuman. Cole jako bývalý policista na základě vlastní zkušenosti tvrdí, že válka proti drogám je vlastně válka proti lidem. Jediný způsob, kterým se podle LEAPu dá drogová situace zlepšit je legalizace a regulace drog. Tím se efektivně naruší současný stav, kdy díky vysokým cenám drog profituje černý trh a vzniká tak spousta negativních efektů, spojených s užíváním drog.

slovensky nepřekládám 😀

Môžete predstaviť vašu organizáciu a čo viedlo k jej vytvoreniu?
Volám sa Jack E. Cole a pracoval som u štátnej polície v New Jersey. 26 rokov som tam pracoval ako policajt a ďalších 14 rokov som strávil ako tajný agent. Po tom, ako som v roku 1991 odišiel na dôchodok, som sa cítil veľmi zle z úlohy, ktorú som zohrával pri vykonávaní toho, čo dnes považujem nielen za zlyhanie vojny proti drogám, ale za niečo omnoho horšie: za katastrofálnu politiku, ktorá sa sama udržuje pri živote a neustále rozrastá. Tak som si sadol spolu s ďalšími štyrmi policajtmi a založili sme organizáciu LEAP (Law Enforcement Against Prohibition – Uplatňovanie práva proti prohibícii). Dostali sme sa k tomu tak, že sme si položili otázku, čo nás v rámci uplatňovania práva naozaj zaujíma. Cez túto otázku sme sa dostali k podstate: zaujíma nás, ako sa dajú zredukovať 4 oblasti: smrť, choroba, násilie a závislosť. Smutné je, že všetky tieto oblasti sa počas samotnej vojny proti drogám výrazne zhoršili. Chceme, aby sa dnes ukončila vojna proti drogám, podobne ako sme v roku 1933 ukončili prohibíciu alkoholu. Ako bývalí policajti (sudcovia atď.) chápeme, že na ďalšie ráno potom, ako sme ukončili tú hroznú vojnu, sa Al Capone a jeho pašeráci okamžite ocitli mimo biznis. Zmizli z ulíc a kvôli kontrole nad týmto lukratívnym biznisom sa prestali zabíjať navzájom, v prestrelkách prestali zomierať naše deti a tiež už nezabíjali nás policajtov, ktorí mali za úlohu viesť tú zbytočnú vojnu. Takže vieme, že keď legalizujeme drogy, môžeme skoncovať s násilím.

Viedol k tomuto zisteniu nejaký konkrétny zážitok?
Bol to proces, počas ktorého som sa učil a po troch rokoch som videl, že sme vôbec nič nedosiahli. Bolo to trochu ako zjavenie, keď ma vtedy jedného dňa počas práce v utajení napadlo, že som mal radšej väčšinu tých ľudí, s ktorými som žil na ulici, ako tých ľudí, pre ktorých som pracoval. Skutočne to bolo zjavenie, lebo som si uvedomil, že tí ľudia sú takí istí ako ja a jediný rozdiel medzi nami bol v tom, že chceli dávať do svojich tiel niečo, čo som ja nechcel brať. Ale v rámci schémy sveta to nebol veľmi veľký rozdiel.

K podobnému presvedčeniu mohli dospieť aj iní kolegovia. Nepanuje medzi policajtmi určité tabu o tom hovoriť?
V roku 1973, po troch rokoch práce v utajení, mi bolo jasné, že sme robili úplne nesprávnu vec, ktorá nefungovala, a dospel som k rozhodnutiu, že jediný spôsob, akým sa dá skutočne znížiť zneužívanie drog, je legalizácia a regulácia. Ale o svojom rozhodnutí som nepovedal nič žiadnemu svojmu kolegovi, až do roku 1991, keď som odišiel do dôchodku. Potom, čo sme založili LEAP, sme začali navštevovať policajné konferencie a konferencie sudcov a tam sme počas rozhovorov s ľuďmi zistili, že s nami súhlasia. Ak sme sa zhovárali len s jedným človekom, asi 80 % ľudí s nami súhlasilo. A jedna z najzaujímavejších vecí, ktoré sme zistili, že keď sme naraz zhovárali napríklad s tromi ľuďmi, ani jeden s nami nesúhlasil. Ale ak sme si odchytili tých istým ľudí po jednom, keď boli sami, asi 80 % z nich s nami súhlasilo. Takže sa nejedná len o to, že by s nami súhlasili po rozhovore, ale nepriznali by to pred svojimi kolegami policajtmi. Obávajú sa, že by ich označili ako mäkkých k drogám a zločinu, a tak pred svojimi kolegami nechcú hovoriť o tom, v čo skutočne veria ohľadne vojny proti drogám. Toto nám rozhodne otvorilo oči. Teraz si myslíme, že najlepšie, čo môže LEAP urobiť, je umožniť prehovoriť ľuďom, ktorí by inak neprehovorili.

Nečelia vaši členovia, ktorí sú zároveň aj zamestnaní v prohibičnom aparáte, prenasledovaniu a trestom?
Len 10 % našich členov sú aktívni policajti. Je pravdepodobnejšie, že sa k nám pridajú až po odchode do dôchodku, pretože sa už neobávajú publicity. No tých 10 % je vo veľkom nebezpečí, že budú perzekvovaní. Z času na čas nejakého nášho člena vyhodia z práce, pretože verejne hovoria v prospech LEAPu. Teraz pracujeme na prípade jedného člena pohraničnej stráže, ktorý sa volá Brian Gonzales. Minulý rok ho vyhodili z práce, pretože raz počas služby zaparkoval svoj nákladiak, v ktorých jazdia hore dole pri mexickej hranici, a keďže vtedy nemal nič na práci, pristavil sa vedľa druhého nákladiaku a s kolegom sa zakecali. Brian v rozhovore spomenul, že podľa LEAPu by legalizácia drog ukončila násilie. Práve na hraniciach títo chlapi vidia plno násilia. Počas minulých 4 rokov prišlo v Mexiku o život pri násilí spojenom s drogami cez 35 000 ľudí. Brian kolegovi povedal, že súhlasí s tým, že legalizácia by výrazne znížila toto násilie. Len tak zabíjali čas rozhovorom, rozlúčili sa a Brian na to úplne zabudol. O šesť mesiacov neskôr si ho predvolali na oddelenie vnútorných vzťahov a pýtali sa ho, či je komunista, prečo nenávidí USA apod. On vôbec nechápal, o čo ide a prečo to robia. Nakoniec mu povedali, že je to kvôli tomu, čo povedal pred pol rokom svojmu kolegovi. Zahájili voči nemu vyšetrovanie, o ktorom ani nevedel, a dostal vyhadzov. Takže takéto veci sa dejú. Iný policajt bol podmienečne prepustený, myslím, že sa to stalo v Arizone, pretože ako sme sa snažili legalizovať marihuanu v Kalifornii, podpísal dopis, v ktorom stálo, že súhlasí s tým, aby bola marihuana legálna.

Legalizáciu marihuany v Kalifornii podporil aj kontroverzný filantrop George Soros. Malo to nejaký reálny efekt?
Soros nedal tri roky žiadne peniaze na aktivity, ktoré usilovali o legalizáciu drog, ale dáva peniaze organizáciám, ktoré majú na starosti drogovú politiku, ako napr. Drug Policy Alliance. Nás ale nikdy finančne nepodporil. No zdá sa, že minulý rok zmenil názor, pretože tesne pred koncom kampane za legalizáciu trávy v Kalifornii, presne týždeň pred hlasovaním, daroval na tento účel 1 milión dolárov. To ale bolo dosť neskoro. Ako miniete milión dolárov za jeden týždeň, to je skoro nemožné. Mali sme pocit, že ak by aspoň malú časť tých peňazí dal nám, pol roka pred hlasovaním, pravdepodobne by sme urobili oveľa viac. V skutočnosti sme nemali skoro žiadne peniaze.

Ak sa podarí zlegalizovať drogy, bude ich treba dostať pod kontrolu, tak aby sa zamedzilo ich zneužitiu zo strany autorít.
A práve preto potrebujeme reguláciu drog a musíme byť veľmi opatrní v tom, ako budú drogy regulované, keď budú legálne. Určite existuje veľa rozličných drog. Niektoré sú veľmi nebezpečné, niektoré menej, a preto budú musieť byť inak regulované. Dnes sú dve najviac nebezpečné spoločenské drogy známe človeku, teda tabak a alkohol, oboje legálne. V USA každoročne na následky fajčenia zomrie 430 000 ľudí a na následky pitia alkoholu ďalších 85 000 ľudí. A to nehovorím o niekom, kto sa opije a zrazí niekoho autom. Hovorím o jedoch, ktoré pôsobia na mozog, pečeň a nakoniec vás môžu zabiť. No počet ľudí, ktorí v USA zomrú následkom užívania všetkých nelegálnych drog dohromady, je okolo 12 000. To je dosť veľký nepomer k cigaretám a alkoholu, ale napriek tomu vedieme proti užívateľom drog vojnu. A keď porovnáte kanabis, tak ani jeden rok nikto nezomrel dôsledkom požitia kanabisu. V skutočnosti nie je v histórii zaznamenaný jediný prípad, že by niekto zomrel čisto len následkom požitia kanabisu. Myslím, že kanabis by mal byť regulovaný podobne ako alkohol. LEAP sa zaujíma o to, aby všetky drogy predávali len dospelým a bez akejkoľvek reklamy. Nechceme, aby mali značky, len aby na nich bola uvedená sila drogy a ľudia vedeli, čo berú.

Ako vysvetlíte rozdiel medzi reguláciou a prohibíciou?
LEAP verí v reguláciu, nie v prohibíciu. Povedzme si napríklad o tabaku. V roku 1985 fajčilo v USA 42 % ľudí a jeho následkom zomieralo oveľa viac ľudí ako dnes. Potrebovali sme zamedziť tomu, aby zomieralo toľko ľudí, ale kvôli tomu sme nemuseli proti fajčiarom začať vojnu. Namiesto toho sme spustili silný edukačný program proti fajčeniu, v ktorom sa ľudia dozvedeli, čo je to za drogu a čo s nimi urobí. A potom sme ich začali regulovať, až skoro vymizli. Povedali sme: môžete fajčiť doma, v aute, ale nemôžete fajčiť na verejných miestach. V štáte, kde žijem, dokonca nemôžete fajčiť ani v baroch. Za 30 rokov, len s pomocou vzdelávania a regulácie, sme znížili spotrebu cigariet o polovicu a neustále klesá. Toto je v skutočnosti jediný úspech za 100 rokov so znížením užívania drog v USA. LEAP poukazuje na fakt, že sme kvôli tomu nemuseli zničiť jediný život ani nikoho zatvoriť do väzenia. Je to krásny príbeh jedného úspechu a ukazuje, že peniaze sa dajú minúť lepšími spôsobmi.

Ak sa teda prohibíciou docielil rad negatívnych efektov, ako väčšia dostupnosť a ponuka drog, najnovšie dizajnérske drogy, niekto na tom musí dobre zarábať.
To je pravda, ak by na tom veľa ľudí nezarábalo, tak by to neexistovalo. Jedná sa o tých, ktorých voláme zločinci, čo zarábajú na predaji drog, ale jedná sa tiež o policajtov, advokátov, sudcov, ktorí tiež zarábajú veľa peňazí tým, že sú drogy stále nelegálne. Napríklad ľudia, ktorí robia v rehabilitácii, zarábajú fantastické peniaze, aj keď v skutočnosti skoro nič nerobia. V každej krajine je to trochu iné. U nás nemáme veľa rehabilitačných kliník, teda je ich skôr nedostatok. Vláda míňa dvakrát toľko peňazí na dodržiavaní zákazu drog, teda na prenasledovaní ľudí a ich väznení ako na vzdelávacích programoch, prevencii a rehabilitácii. A tie kliniky, ktoré máme, sú preplnené užívateľmi marihuany. Dôvodom, prečo je tam toľko užívateľov marihuany, aspoň podľa nášho amerického drogového cára a našich drogových bojovníkov, je, že marihuana je tá najhoršia droga, akú v USA máme. Preto sú podľa nich väznice a liečebne preplnené s užívateľmi marihuany, ktorí sú podľa nich na marihuane závislí.

V skutočnosti kanabis nie je návykový, ide skôr o zlozvyk, ale nejedná sa o závislosť v pravom slova zmysle. Podľa definície závislosť znamená, že keď s drogou prestanete, tak sa dostaví vážna fyzická reakcia. V skutočnosti sa deje to, že ak policajt v piatok v noci narazí na mladú osobu, ako fajčí joint, po týždni v práci alebo v škole, zabasne ju. Potom ju predvedú na súd pred sudcu, ktorý povie: „Pane, dávam vám dve možnosti. Buď pôjdete do väzenia, alebo sa pôjdete liečiť.“ Tipnite si, čo si ľudia radšej vyberú. Z tohto dôvodu sú naše liečebne úplne preplnené užívateľmi kanabisu. Jednou z veľmi smutných vecí je, že asi dve tretiny ľudí, ktorí za nami prídu a prosia o pomoc, chcú sa úplne vážne dať liečiť, pretože sú závislí od heroínu, kokaínu alebo pervitínu, zistia, že pre nich nie je voľné miesto, pretože sú tam všetci tí fajčiari marihuany. Niektorí skutočne naliehavo žiadajú, aby ich prijali. Je šesťmesačná čakacia doba a pri mnohých príležitostiach dostanú radu, že ich môžu prijať, len ak spáchajú nejaký zločin. Potom liečbu nariadi sudca.

Od dekriminalizácie drog v Mexiku sa očakávalo, že príde k zlepšeniu dosť vážnej situácie s drogami. Ale ako sa zdá, nič moc sa nestalo.
Ani sa nič veľké nestane. V Mexiku pre dospelých dekriminalizovali všetky drogy. Ale dekriminalizovali len také malé množstvo drog, že sa ani nejedná o dekriminalizáciu a dôvodom bolo zastaviť korupciu polície. Polícia zastavovala ľudí s malým množstvom drog a dala im na výber – buď pôjdete do basy, alebo nám zaplatíte a necháme vás ísť. Vláda si myslela, že ak dekriminalizujú malé množstvo, tak sa možno zníži korupcia. Iné krajiny, ako napríklad Portugalsko, sú na tom omnoho lepšie. 1. júla 2001 tiež dekriminalizovali všetky drogy pre dospelých a povolili mať u seba 10-dňové zásoby vašej drogy bez toho, že by vás zatkli. Je zaujímavé, že vybrali niečo tak vágne ako množstvo na 10 dní, ktoré môže byť u každého človeka iné. Skutočnosť, že ľudia nie sú zatýkaní za držanie drog spôsobila veľkú zmenu pre užívateľov.

Všetci ostatní v sieti, ako producent či distribútor, sú ale stále zločinci. To neznamená, že sa skončilo násilie, pretože ešte stále sú ceny drog umelo nafúknuté. Ale nastali iné krásne veci a jednou najväčšou z nich je, že sa znížilo užívanie drog vo všetkých kategóriách. Najpodstatnejšie zníženie nastalo medzi mladými ľuďmi, vo vekovej kategórii medzi 13 a15 nastal pokles o 25 %, vo vekovej kategórii medzi 16 a 18 o 22 %. Užívanie heroínu sa znížilo o polovicu, aj keď ešte stále je na ulici ten istý neregulovaný heroín, ale ľudia nezomierajú na predávkovanie kvôli tomu, že by si strieľali viacej drog, ale pretože nevedia, koľko je v tom, čo kúpia, drogy a akým množstvom je zrezaná. Príliš veľa drogy naraz vás zabije. No v Portugalsku už nevnímajú užívateľov drog ako kriminálnikov, ale vnímajú ich ako ľudí so zdravotným problémom, užívatelia heroínu sa neboja prihlásiť, keď sa predávkujú, a keď sa predávkuje ich kamoš, tak ho dovedú do nemocnice, lebo sa neboja, že ich zatknú. Len táto jedna skutočnosť zachraňuje 52 percent životov, ktoré by boli inak stratené. A to je fantastické. Ešte k tomu sa znižuje počet nakazených krvou prenosnými chorobami ako AIDS a žltačka. Počet novo nakazených HIV poklesol o 71 %. Pre porovnanie, počet novo nakazených HIV u ostatnej časti populácie je taký istý ako pred 10 rokmi.

Prohibícia sa snaží ovplyvniť buď ponuku, alebo dopyt, ale zatiaľ sa takto k zníženiu užívania drog nedospelo. Je ešte iný spôsob, ako zmeniť situáciu k lepšiemu?
Sudcovia a policajti, ktorí sú členmi LEAP, súhlasia s tým, že nezáleží na tom, koľko peňazí použijete, koľko ľudí zamestnáte, alebo či použijete vojenskú silu, určité percento populácie bude aj tak brať drogy. Od počiatku historických záznamov existujú ľudia, ktorí berú drogy. A tak tomu aj zostane. Ale ide o to zredukovať užívanie drog, alebo prinajmenšom ich zneužívanie. Členovia LEAP venovali celé svoje kariéry pri pokuse zredukovať zneužívanie drog a v tomto sme nezmenili názor. No zmenili sme názor na dve veci: čo je to zneužívanie drog – už neveríme, že jednoducho každý, kto berie nejakú nelegálnu drogu, ju aj zneužíva. Na to musíte robiť niečo, čo vám spôsobuje problémy, aby sa jednalo o zneužívanie.

Ak sa pozriete na legálne drogy ako alkohol a cigarety, tak aj keď ich niekto berie každý deň zodpovedne, tak ich nemusí automaticky zneužívať. Po druhé sme zmenili názor na to, ako znížiť zneužívanie drog, a to nie tak, že začneme vojnu proti užívateľom. Jediným spôsobom, ako niečo docieliť, je odstrániť motív zisku. Nemôžete ovplyvniť dopyt alebo ponuku, pokiaľ neovplyvníte faktor zisku, ktorý riadi dopyt a ponuku. Ak docielite, že sa na tom nebude dať zarobiť, akokoľvek je veľký dopyt alebo ponuka, tak v tom biznise bude zapojených menej ľudí. Ak to dokážeme, tak na uliciach nebudú díleri, ktorí budú lákať naše deti na užívanie drog, pretože na tom nič nezarobia. A jediný spôsob, ako odstrániť ich zisk, je legalizácia drog.

Čo presne legalizácia drog prinesie?
Vysvetlím, čo znamená zákaz istej drogy. Dve veci sa určite nestanú. Droga sa nestane lepšou kvôli tomu, že je zakázaná. Je to stále tá istá droga, či je legálna alebo nelegálna. A po zákaze nenastane stav, že ju bude brať menej ľudí. V niektorých prípadoch to má úplne opačný efekt, obzvlášť medzi mladými ľuďmi, a to kvôli efektu zakázaného ovocia. Ľudia, ktorí radi robia niečo proti autoritám, sa obrátia k ilegálnej činnosti. No dve veci sa stanú. Po prvé, okamžite ako zakážete istú drogu, pre ňu vytvoríte čierny trh. A tento čierny trh automaticky ovládnu kriminálne živly. Toto je omnoho horšie, pretože dodávať drogy obnáša určite nebezpečenstvo, a to vytvára umelo nafúknutú hodnotu drogy, ktorá je obscénne vysoká. Medzi oblasťami, kde sa droga produkuje, najmä v rozvíjajúcich sa krajinách (ako Afganistan a Kolumbia), a krajinami, kde sa predáva (ako EÚ a USA), sa hodnota drog zvýši o viac ako 17 000 %. Zamyslite sa na tým, ako obscénne veľký motív zisku z toho plynie. Preto aj pred začatím krízy stála marihuana viac ako zlato.

Ale je to predsa len tráva, ktorá vyrastie kdekoľvek na zemi! Mak je ďalšia burina, ktorá vyrastie všade, ale heroín bol drahší ako plutónium. Je to najdrahšia komodita na zemskom povrchu, a to len pretože je nelegálna. Ak by bolo legálne ju pestovať a distribuovať, tak by mala skoro nulovú hodnotu. Obscénne zisky sú dôvodom, prečo sa toľko ľudí zapája do obchodu s drogami. Preto sa z mladých ľudí stávajú drogoví díleri, nie sú to žiadny lúzeri. Niektorí z nich sú najmúdrejší ľudia, ktorých máme, a boli by úspešní v každom biznise, do ktorého by sa pustili. No kvôli lukratívnemu zisku sa rozhodnú ísť do obchodu s drogami. Podľa DEA je v USA 900 000 puberťákov, ktorí kšeftujú s drogami. Nemyslím si, že jediný z nich predáva alkohol alebo cigarety, pretože sú legálne. Ak zlegalizujeme drogy, tak ich zoberieme z rúk deťom a dáme ich do rúk dospelým.

Aby ale prišlo k takejto zmene, je treba, aby ľudia začali inak vnímať a premýšľať.
To je prvá vec, ktorú musíme urobiť, a v tom sme lepší ako ktokoľvek iný. Môžeme totiž povedať tie isté slová ako univerzitný profesor alebo iný rečník, o ktorých si obecenstvo môže myslieť, že sa chcú len sfetovať. Ale o nás to povedať nemôžu, pretože sme strávili celý život v snahe o opak a skutočne sa nechceme sfetovať. Väčšina z nás nikdy neskúsila ani legálnu drogu. Ja sám ale užívam jednu z najhorších legálnych drog, pijem whiskey Jack Daniels, a to je fakt hrozná droga.

Ako hodnotíte vašu činnosť a ako chcete ďalej pokračovať?
Najväčšou vecou je, že keď ideme na nejakú konferenciu a rozprávame sa s niekým, tak si dôkladne zaznamenávame, čo sa deje. Iba jedno percento oslovených sa s nami odmietne zhovárať. Všetkých ostatných sa nakoniec spýtame, či im náš argument dáva zmysel, či súhlasia s legalizáciou a s prístupom k drogám ako ku zdravotnému problému, či chcú pokračovať vo vojne proti drogám alebo sa nerozhodli. Všetky tieto odpovede si zaznačujeme a nakoniec zistíme, že 80 % opýtaných s nami súhlasí. Len 6 % chce ďalej pokračovať vo vojne a 14 % je nerozhodných. Teraz sa pokúšame, aby sa k nám pripojil milión ľudí, otvárame sa teda širokej verejnosti, pretože potrebujeme, aby sa k nám pridali obrovské grassroot organizácie a spolu môžeme povedať, že musíme legalizovať drogy. A potom môžeme osloviť vládu, členov kongresu a povedať im, aby zmenili zákony. Také obrovské čísla nedosiahneme, keď sa k nám budú pridávať len jednotlivci.

Prvá policajná organizácia, ktorá nás podporila, je National Latino Officers Association (Asociácia latinsko-amerických dôstojníkov), ktorá má 15 000 členov, pracujeme na podpore od National Black Police Association (Národná asociácia černošských policajtov), ktorá má ďalších 15 000 členov a podporila naše snahy o legalizáciu marihuany v Kalifornii. Plánujeme získať ich podporu pre legalizáciu všetkých drog. Spolupracujeme s National Association for the Advancement of Colored People (Národná asociácia pre rozvoj farebného obyvateľstva), ktorej kalifornská pobočka podporila legalizáciu marihuany v Kalifornii, to je pol milióna ľudí. A ak sa k nám pripoja, tak môžeme milión členov získať veľmi rýchlo. Spolupracujeme s Policajným zväzom v Holandsku, ktorý má 3 000 členov, Škótskou policajnou federáciou, ktorá ma 8 000 členov. Vyzerá to teda dosť dobre. Veľmi dôležitá vec sa stala minulý rok, keď som bol v Prahe. Tam sa k LEAPu pridal ako člen predstavenstva a rečník Carol Edwards, ktorý v rokoch 2003 až 2010 slúžil ako drogový cár v EÚ. A teraz spolu s nami hovorí, že musíme zlegalizovať všetky drogy.

Koncom roka 2010 EÚ oznámila, že nebude členským štátom brániť v dekriminalizačných snahách. V akom časovom horizonte môže podľa vás prísť k legalizácii?
LEAP sme založili piati bývalí dôstojníci a naozaj sme si mysleli, že vytvárame organizáciu, ktorá tu bude po generácie, než sa podarí niečo zmeniť. Mysleli sme si, že to je tak zlé, a dúfali sme, že sa nám podarí presvedčiť tak 10, 15 % obecenstva. No bolo to úplne inak. Po troch mesiacoch od nášho začiatku sme presvedčili 80 % nášho publika a rokmi sa to stále zlepšovalo. A s každým rokom veríme, že to pôjde stále rýchlejšie. Teraz tipujem, že sa nám v USA podarí ukončiť prohibíciu do 10 rokov. USA samozrejme udáva tón drogovej politike na celom svete a mnohé krajiny by nielen rady dekriminalizovali, ale aj legalizovali drogy, ale obávajú sa prinajmenšom ekonomických sankcií zo strany USA. A myslím si, že USA by kvôli zabráneniu legalizácie niektorým krajinám vyhlásili aj vojnu.

Ale pozrime sa na všetky krajiny, ktoré už dekriminalizovali drogy. Česká republika pred rokom v januári, Holandsko dekriminalizovalo marihuanu v roku 1976, v roku 2009 Mexiko dekriminalizovalo veľmi malé množstvo všetkých drog, o desať dní neskôr najvyšší súd v Argentíne rozhodol, že je protiústavné zakazovať užívanie drog a posielať do basy ľudí kvôli ich vlastníctvu. O niekoľko dní neskôr rozhodol najvyšší súd v Kolumbii tak isto. Existuje teda veľa krajín, ktoré chcú zmeniť tieto zákony.
Čo by ste odkázali našim čitateľom?

Aby po prečítaní tohto rozhovoru navštívili naše stránky www.copssaylegalizedrugs.org alebo www.leap.cc a pripojili sa k nám. Ak budeme mať niekoľko miliónov členov na celom svete, tak potom budeme naozaj organizácia, s ktorou sa budú musieť zaoberať. Každý rok má prezident Obama tzv. Virtual Town Meeting (Virtuálne mestské zasadnutie), kde sa na Youtube posielajú otázky, o ktorých sa následne hlasuje. V roku 2009 ako najlepšia otázka vyhrala otázka dekriminalizácie a legalizácie marihuany a jej zdanenie. Obama túto otázku zosmiešnil a zmietol zo stola slovami, že si nie je istý, čo to naznačuje o ľuďoch, ktorí používajú internet. Vtedy sa z toho vyvliekol, lebo otázku položil bežný občan, ale tento rok náš jeden člen, zástupca šerifa v Kalifornii, Obamovi položil tú otázku o legalizácii a regulácii všetkých drog. Z 194 000 otázok, ktoré boli poslané na Youtube (a dostali spolu 1,3 milióna hlasov), sa táto otázka dostala na prvé miesto. Ale tentoraz si už Obama nerobil srandu a povedal, že nesúhlasí s legalizáciou, ale myslí si, že je to úplne oprávnená otázka, ktorú je treba v dnešnej dobe prediskutovať. To je veľká zmena a jediný dôvod, prečo nastala, je, že ju položil policajt z LEAPu. A nás sa neodváži podceňovať.

(pro Konoptikum Hanuman )

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *